Pokračovanie - Verejná doprava je služba so silným prvkom sociálnosti.

Autor: Viliam Majda | 21.3.2020 o 8:22 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  25x

V minulosti podobne ako ostatné služby verejná doprava začínala trhovo. Vodná doprava (najstaršia) slúžila hlavne na prepravu tovaru. Popri tom sa zviezli aj cestujúci.

  Obchodníci využívali povozy na prepravu tovaru medzi trhmi a niekedy odviezli aj pocestného. Zadarmo či za protihodnotu. Dostavníky vozili okrem cestujúcich poštu a malé zásielky. Prvé vlaky vozili tovar. Cestujúci sa postupne dostávali do nákladných a neskôr do osobných vozňov, keď podnikatelia našli trhový potenciál v osobnej doprave medzi ekonomickými centrami.

Začiatkom 20. storočia sa začal tvoriť systém osobnej dopravy ako príspevkovej inštitúcie s cieľom uspokojiť mobilitu čo najviac ľudí. Štáty v Európe prevzali od polovice 20. storočia plnú finančnú zodpovednosť za verejnú dopravu. Tá sa dostávala postupne pod tlak individuálneho motorizmu (kvalitné cesty, klesajúca cena automobilov, rastúca kúpna sila).

V sociálne orientovanej západnej Európe začali oproti USA s príspevkom na rozdiel do dopravy skôr. Železnice boli znárodené a financované zo štátnych rozpočtov po krachu železničných podnikateľov a pre snahu zachovať železnicu ako strategický systém pre prepravu armád a ich materiálu. Nakoniec sa európskymi smernicami zaviedlo oddelené financovanie infraštruktúry a dopravy. Nesmú byť krížové príspevky na rozdiel medzi osobnou a nákladnou dopravou a údržbou tratí. Autobusová doprava, ktorá často začínala ako súčasť železničného podniku, sa postupne osamostatňovala, ale príspevok na rozdiel poberá tiež.

Trh a príspevok na rozdiel

Cesty sa budovali z verejných zdrojov. Richtár vyhlásil na niektorý deň povinnosť a občania museli na danom mieste vlastným náradím vyrovnávať terén alebo stavať most. Ľudia robili bez odmeny, lebo to bola cesta aj pre nich a stavali sa tam, kde to vyžadovalo obyvateľstvo.

Budovanie tratí začalo ako súkromná aktivita v období priemyselnej revolúcie. Ale nakoniec zaúradoval trh. Privátne železničné spoločnosti skrachovali a funkciu vlastníka prebral štát.

Hlavným faktorom poklesu tržieb bol konkurenčný boj medzi tými, ktorí svoju produkciu realizovali s minimálnou potrebou dopravy a tými, ktorí potrebovali viac dopravy. Vzájomne sa donútili v konkurenčnom boji hľadať alternatívy bez železníc. Preto súkromné železnice zostali iba tam, kde bol dlhodobý vzťah medzi miestami ťažby surovín a miestami ich zhodnotenia. A len pokiaľ vývoj nevytlačil danú surovinu z trhu. Alebo dokiaľ preprava suroviny dokázala pokryť náklady na prepravný proces a údržbu trate. Ak nepokryla, úlohu železnice prebrala cesta.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?